Medzinárodný deň práce, známy aj ako Medzinárodný deň pracujúcich, je slávnostná udalosť, ktorá sa vo veľkej časti sveta oslavuje 1. mája, s výnimkou niektorých krajín Afriky, Blízkeho východu, Ázie. V Spojených štátoch a Kanade sa sviatok práce oslavuje prvý septembrový pondelok a je známy ako Deň práce . 1. mája sa festival koná na pamiatku robotníckeho hnutia a nároku na právo na dôstojnú prácu.
V priebehu 19. storočia sa začal boj robotníkov hľadajúcich lepšie pracovné podmienky. Pracovná doba bola 12 hodín a tú si upravovali muži, ženy, deti aj starší ľudia. Fabriky sa nestarali o blaho svojich zamestnancov a nevenovali pozornosť ich potrebám. Časy priemyselnej revolúcie sa míňali a veľký rozmach prišiel do veľkých firiem, no tento bonbón nedostali robotníci, ktorí sa nespokojní začali organizovať s cieľom žiadať lepšie podmienky. Takto vznikli prvé robotnícke hnutia na svete. V Spojených štátoch bolo mesto Chicago na konci 19. storočia projektované ako jedno z hlavných priemyselných miest západného sveta, a práve tam sa v roku 1886 uskutočnil prvý štrajk pod vedením skupiny odborárov. Hlavným cieľom štrajku bolo prijatie a schválenie zo strany zamestnávateľov zoznamu požiadaviek, ktoré okrem iného požadovali skrátenie pracovného dňa na 8 hodín, lepšie odmeňovanie a zabezpečenie prvkov vhodných na prácu. Bolo predvolaných takmer 50 000 pracovníkov, takže sa predpokladalo, že štrajk bude úspešný. Odpoveď na seba nenechala dlho čakať, aj keď žiaľ nebola tá, ktorú odborová organizácia očakávala. Majitelia továrne s podporou miestnej polície nariadili potlačenie protestu a zajatie odborových predákov, ktorí boli následne súdení a odsúdení na smrť. Sú známe ako Hlavným cieľom štrajku bolo prijatie a schválenie zo strany zamestnávateľov zoznamu požiadaviek, ktoré okrem iného požadovali skrátenie pracovného dňa na 8 hodín, lepšie odmeňovanie a zabezpečenie prvkov vhodných na prácu. Bolo predvolaných takmer 50 000 pracovníkov, takže sa predpokladalo, že štrajk bude úspešný. Odpoveď na seba nenechala dlho čakať, aj keď žiaľ nebola tá, ktorú odborová organizácia očakávala. Majitelia továrne s podporou miestnej polície nariadili potlačenie protestu a zajatie odborových predákov, ktorí boli následne súdení a odsúdení na smrť. Sú známe ako Hlavným cieľom štrajku bolo prijatie a schválenie zo strany zamestnávateľov zoznamu požiadaviek, ktoré okrem iného požadovali skrátenie pracovného dňa na 8 hodín, lepšie odmeňovanie a zabezpečenie prvkov vhodných na prácu. Bolo predvolaných takmer 50 000 pracovníkov, takže sa predpokladalo, že štrajk bude úspešný. Odpoveď na seba nenechala dlho čakať, aj keď žiaľ nebola tá, ktorú odborová organizácia očakávala. Majitelia továrne s podporou miestnej polície nariadili potlačenie protestu a zajatie odborových predákov, ktorí boli následne súdení a odsúdení na smrť. Sú známe ako okrem iného lepšie odmeňovanie a poskytovanie prvkov vhodných pre prácu. Bolo predvolaných takmer 50 000 pracovníkov, takže sa predpokladalo, že štrajk bude úspešný. Odpoveď na seba nenechala dlho čakať, aj keď žiaľ nebola tá, ktorú odborová organizácia očakávala. Majitelia továrne s podporou miestnej polície nariadili potlačenie protestu a zajatie odborových predákov, ktorí boli následne súdení a odsúdení na smrť. Sú známe ako okrem iného lepšie odmeňovanie a poskytovanie prvkov vhodných pre prácu. Bolo predvolaných takmer 50 000 pracovníkov, takže sa predpokladalo, že štrajk bude úspešný. Odpoveď na seba nenechala dlho čakať, aj keď žiaľ nebola tá, ktorú odborová organizácia očakávala. Majitelia továrne s podporou miestnej polície nariadili potlačenie protestu a zajatie odborových predákov, ktorí boli následne súdení a odsúdení na smrť. Sú známe ako Nariadili potlačenie protestu a zajatie odborových predákov, ktorí boli následne súdení a odsúdení na smrť. Sú známe ako Nariadili potlačenie protestu a zajatie odborových predákov, ktorí boli následne súdení a odsúdení na smrť. Sú známe akoChicago Martyrs.
O niekoľko rokov neskôr sa v Paríži konal Prvý kongres Druhej socialistickej internacionály na počesť udalostí, ktoré sa odohrali v meste Chicago. Udalosť sa konala 1. mája 1889 a tento dátum bol ustanovený ako Medzinárodný deň pracujúcich.
Okrem štrajku uskutočneného v Chicagu na konci 19. storočia existuje nespočetné množstvo bojov, ktoré robotnícke hnutie malo v priebehu času. Tým sa dosiahlo výrazné zlepšenie pracovných podmienok. Aj keď dnes pokračuje hľadanie akcií, ktoré zaručujú dôstojnú prácu, dosiahol sa dôležitý výsledok, ako napríklad:
V krajinách, kde sa táto udalosť pripomína, je bežné každý prvý máj organizovať pochody v hlavných mestách, aby si pripomenuli boj robotníkov a požadovali lepšie pracovné podmienky.
Hoci pôvod tejto slávnosti sa odohráva v meste Chicago, Spojené štáty americké, táto krajina oslavy prvého mája nevíta. Iniciatívou na zriadenie tohto termínu bolo Hnutie práce , ktoré považuje za socialistické.
V Portugalsku sa prvý máj oficiálne neslávi. Je to preto, že po karafiátovej revolúcii , ktorá vypukla 25. apríla 1974 a ktorá bola hnutím portugalskej robotníckej triedy, sa tento druhý dátum pripomína s väčšou silou.
Katolícka cirkev sa k tejto slávnosti pripojila vyhlásením onomastiky na 1. mája zasvätením San José Obrero.
V roku 1919 bola vytvorená Medzinárodná organizácia práce (ILO) ako svetový orgán, ktorý reguluje prácu